Genetické inžinierstvo vytvorilo celý rad nových spôsobov manipulácie, využívania a vykorisťovania zvierat. S rozvojom genetického inžinierstva sú vedci stále dychtivejší vyskúšať si tento vzrušujúci „nový nástroj“, pričom valná väčšina genetických manipulácii so zvieratami predstavuje fundamentálny výskum realizovaný iba s cieľom zistiť, čo sa stane, keď...

Utrpenie zvierat
Vytváranie transgénnych zvierat zahŕňa množstvo stresujúcich a veľmi bolestivých procedúr, pričom ide o procedúry nepresné, s nepredvídateľnými výsledkami a vysoko komplexné. Mnohé z nich nie sú doteraz úplne objasnené a pochopené. To znamená, že v priebehu experimentov sa často vyskytujú neočakávané výsledky, čo je spojené so značným utrpením zvierat. Napríklad u prasiat, ktoré boli geneticky modifikované s cieľom zväčšiť ich objem, sa neočakávane vyskytla ťažká artritída, vredy a neplodnosť. U geneticky modifikovaných myší predstavujúcich model pre rakovinu prostaty sa neplánovane vytvorili nádory na srdci, kostiach, nie však na prostate. Obrovské množstvo zvierat je modifikované za účelom vytvoriť v nich choroby, ktoré samotné predstavujú pre ne nesmierne muky. Napríklad transgénne myši, vytvorené pre výskum osteogenesa imperfecta, trpia extenzívnou lámavosťou kostí. Krysy s génmi asociovanými s ľudským zápalovým ochorením sú postihnuté ťažkými zápalmi tráviaceho traktu, kĺbov, kože, srdca či genitálií. Okrem spôsobovania nesčíselných deformácií a poškodení, genetickí inžinieri vytvárajú u zvierat nepatrné zmeny, ktoré je oveľa ťažšie zaznamenať, ale súčasne spôsobujú zvieratám obrovské utrpenie. Napríklad manipulácie s úrovňou prahu bolestivosti a stresu, postupné zlyhávanie srdca, abnormálne chovanie, potlačenie materských schopností.

Život bez hodnoty
Metódy vytvárania transgénnych zvierat sú nedokonalé a produkujú veľké množstvá zvierat, ktoré sú neúspešnými nositeľmi požadovaných génov. Maximálne 10% embryí sú úspešnými nositeľmi do nich vstreknutej DNA. Ostatné zvieratá sú považované za odpad a jednoducho utratené. Toto predstavuje ohromnú stratu životov a chápanie zvierat iba ako laboratórny nástroj na jedno použitie. Rešpekt k životu ako princípu je minimálny. Dôkazom toho je i vedecká literatúra, ktorá sa hemží odosobnenými pojmami pomenúvajúcimi zvieratá ako bioreaktory, živý materiál, transgénne linky a pod.

Klamúca veda
Všeobecný problém pokusov na zvieratách tkvie v rozdielnosti reakcií živočíšnych druhov, čo vedie k tomu, že výsledky získané v týchto pokusoch majú nepredvídateľný dopad na človeka. To isté platí aj u geneticky modifikovaných zvierat. Aj geneticky manipulované myši s ľudskými génmi sú v zásade stále len myši, s anatómiou, fyziológiou a metabolizmom myší. Zvieracie biologické systémy budú mať vždy silný efekt a vplyv na pôsobenie akýchkoľvek vnesených ľudských génov.

Výsledky testov môžu byť ovplyvnené už aj faktormi ako je plemeno či rasa zvieraťa. U transgénnych myší s inaktivovanými génmi, ktoré mali byť modelom určitých druhov ľudskej rakoviny sa objavili rozdielne typy nádorov v závislosti na plemene. Výsledky takýchto experimentov môžu vedcom poskytovať nebezpečne zavádzajúce informácie o podstate ľudských nádorov.

Gény sú ovplyvňované ďalšími modifikujúcimi génmi i prostredím, v ktoro m sa vyskytujú. Napríklad súrodenci s rovnakými dedičnými podmienkami môžu prejavovať rozdielne symptómy a intenzitu ochorenia vďaka aktivite iných modifikujúcich génov. Rovnakým spôsobom u transgénnych zvierat s defektom v identickom géne sa nemusí vyvinúť rovnaká choroba vyskytujúca sa u ľudí, dokonca vôbec žiadna choroba, len z dôvodov odlišnosti spektra modifikujúcich génov.

Mnoho ochorení je taktiež do veľkej miery ovplyvnených faktormi životného prostredia. Keďže životné prostredie človeka a transgénneho zvieraťa sa výrazne odlišuje, tento fakt musí zákonite ovplyvňovať výsledok ochorenia. Aj z tohoto dôvodu výsledky získané na GM zvieratách je veľmi zložité aplikovať na človeka, mylné výsledky tak vlastne zdržujú medicínsky pokrok.

Vzostup v zneužívaní zvierat
Vo svetovom meradle bolo v priebehu minulých rokov zaznamenané zníženie množstva pokusov na zvieratách. Tento obecný zostup je však dnes konfrontovaný s masívnym využívaním zvierat v genetickom inžinierstve. Za posledných desať rokov sa množstvo genetických procedúr len v Anglicku vyšplhalo o závratných viac ako 800 %. Len americká spoločnosť Lexicon Genetics si kladie za cieľ vyprodukovať pre pokusy 500.00 variant myší. Pokiaľ sa neprikloníme k opatreniam, ktoré budú zvieratá chrániť a obmedzia ich zneužívanie v rozvoji biotechnológií, produkovanie a zneužívanie GM zvierat bude celosvetovo eskalovať.

Výskum verejnej mienky vo Veľkej Británii v roku 1999 preukázal, že 74% ľudí sa stavia proti genetickým manipuláciám. Vo svetle tohoto faktu vyvstáva urgentná potreba znovuzváženia neobmedzeného použitia zvierat vedeckou komunitou. Miesto štúdia GM zvierat, ktoré nepresne odráža stavy ľudských pacientov a nijak im teda nepomáha, by sa vedci mali sústrediť na rozvoj relevantnejších metód vedeckého výskumu ako výskum na bunkových kultúrach, molekulárny výskum, matematický modeling, počítačové simulácie, etické štúdium ľudských pacientov a dobrovoľníkov atď.

(Spracované podľa angl. originálu Genetics Engineering of Animals.)