MÝTUS 1. Medvede sú premnožené.

Čo to vlastne znamená? Toto slovo používame veľmi premyslene vždy, keď nám vo voľnej prírode niečo prekáža. V skutočnosti je medveďov toľko, koľko si dokážu nájsť potravy. Nie viac. Žiadne premnoženie v ekologickom zmysle slova. To, že navštevujú kontajnery a skládky odpadov, ktoré sa nachádzajú v srdci jeho areálu, nie je žiaden dôkaz premnoženia. Ak by sa v niektorej oblasti vyskytoval dvojnásobne nižší počet medveďov a ti isté skládky, medvede ho budú využívať, lebo sú ľahkým zdrojom výdatnej potravy. Medvede svoju plachosť strácajú postupne, naučia sa nebyť plachými. Odpadky nachádzajú najskôr len v noci a na okraji, postupne čoraz častejšie a bližšie k ľuďom. Keby sme im k tomu neposkytovali podmienky, neboli by s nimi takéto problémy.

MÝTUS 2. Medvede ničia stáda.

Atakovanie salašov medveďmi má rovnaký motív ako návštevy kontajnerov – ovce sú ľahko dostupnou potravou. Väčšine prípadov sa dá jednoduchým spôsobom predísť. Účinné sú dobre vycvičené strážne psy, ktoré však nesmú byť na reťazi a elektrické oplôtky. Väčšina salašov takéto zabezpečenie nemá. Odsudzovať medvede je scestné, nechápu, že ovce patria ľuďom, a že znamenajú peniaze, na ktorých nám tak záleží.

MÝTUS 3. Medvede sa agresívne správajú.

 
Medveď je za normálnych okolností prirodzene plaché zviera. Inštinktívne sa vyhýba miestam, kde sa často vyskytujú ľudia. Ak sa aj nechtiac dostane do ich blízkosti, vo väčšine prípadov sa o tom človek ani nedozvie a medveď sa v tichosti stratí.

Agresívne správanie sa môže vyskytnúť najmä ak je :

• zranený, postrelený
• chorý – zriedkavá besnota
• synantropný – naučený na blízkosť ľudí, vynucujúci si potravu nemá kam utiecť /napríklad v teréne sa stretnú tri rodiny hlučných hubárov a medveď sa nachádza uprostred
• pri koristi – veľmi zriedka, väčšinou ujde
• medvedica s mladými – zriedka, zväčša, keď sú medvieďatá veľmi mladé /do 8 mesiacov/