Útulok Bratislava Výchovné centrum Linka proti krutosti Prispejte
Aktuálna jazyková verzia: Slovensky

ÚTULOK

02/16 187

 

utulok@slobodazvierat.sk

ČÍSLO ÚČTU

Predčíslie: 19

Č. účtu: 2023636/6500

IBAN: SK26 6500 0000 1900 0202 3636

Novinky

E-SHOP

Potešte darčekom od nás svojich najbližších!

Choď do E-SHOPU

 

DARUJTE 2% Z DANE, POTREBUJEME VAŠU POMOC.

Vyplnte formulár na tejto stránke a zašleme Vám "Vyhlásenie o darovaní 2% z dane" na email.
Ďakujeme

Príbehy zvierat z útulku

Pripravili sme pre Vás novú rubriku, do  ktorej budete prispevať VY! 

 viac info

Prečo zákon na ochranu zvierat?


Smutná história legislatívy na ochranu zvierat na Slovensku

V roku 1995 bol prijatý na Slovensku Zákon o ochrane zvierat č. 115/1995. Mal mnohé chyby, predsa však to bol zákon, ktorý si vytýčil ochranu zvierat ako svoj cieľ a mohol sa stať základným kameňom pre budúcu kvalitnú a modernú legislatívu na ochranu zvierat na Slovensku.

V roku 2002 bol pôvodný zákon z dôvodu pripravovaného vstupu SR do EÚ a s cieľom zharmonizovať našu legislatívu s európskou nahradený novým Zákonom č. 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.

V 2007 bol zákon nahradený ďalším, dodnes platným Zákonom č. 39/2007 o veterinárnej starostlivostiVyhláškou 123/2008 O podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vláda a poslanci sa snažia, počas desiatich rokov trikrát zmenili zákon a sedliacka logika by vravela, že k lepšiemu a dokonalejšiemu výsledku. Opak je však pravdou. S EÚ sme zharmonizovali len predpisy o veterinárnej starostlivosti, pasáže venujúce sa ochrane zvierat nielenže nepribudli, ale sa úplne vypustili a z pôvodného zákona ostalo len torzo. Dokonca sa posledný aktuálny zákon aj úprimne volá Zákon o veterinárnej starostlivosti. Ochrane zvierat sa v ňom venuje len jediný paragraf (22) a to veľmi stručne a dopĺňajú ho niekoľké vyhlášky (napr. spomínaná 123, ktoré samozrejme nemajú záväznosť zákona).

Slovenská legislatíva na ochranu zvierat tak posledným prijatým zákonom prakticky prestala existovať. Platná legislatíva absolútne nedostatočne špecifikuje podmienky chovu väčšiny zvierat, čím dáva priestor pre zlé zaobchádzanie s nimi a hrubé nerešpektovanie ich potrieb a životnej pohody. Okrem iného umožňuje usmrcovanie tzv. nechcených zvierat, výslovne nezakazuje mnohé nehumánne formy usmrcovania, nezakazuje šarhov ani celoročné držanie psov na reťaziach, neupravuje podmienky množiteľských chovných staníc, neupravuje dostatočne starostlivosť o hospodárske zvieratá, absolútne nekontroluje chov exotických zvierat v súkromných rukách, dovoľuje využívanie divo žijúcich zvierat v cirkusoch či pokusy na zvieratách aj s výsledkom smrti... Naša legislatíva tak umožňuje veľké utrpenie zvierat. Ignoruje navyše medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktorý okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status „cítiaca bytosť“, a charakterizuje zviera len ako „vec“!

Článok 13, Zmluvy o fungovaní EÚ pritom jasne hovorí: „Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.“ (Zmluva o fungovaní EÚ je jednou zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie, SR ako jej členská krajina je ňou plne viazaná a ako právne záväzný akt EÚ má prednosť pred zákonmi SR.)

...preto zákon na ochranu zvierat

Preto je bezodkladne nevyhnutné prijať legislatívu, ktorá by uznala zviera ako cítiacu bytosť, garantovala napĺňanie životných potrieb všetkých druhov zvierat, jasne definovala ich dovoz, registráciu, chov a starostlivosť o ne, odchyt a kontrolu zvierat, a tiež podrobne vymedzovala dovolené a nedovolené spôsoby ich usmrcovania.